Khaita znamená „harmónia v pohybe“. Tance khaita nás učia byť si vedomí nášho vlastného pohybu v priestore okolo nás. V tanci sa tiež učíme byť bdele prítomní voči vnútornému pohybu myšlienok a emócii. Ako pestujeme túto uvoľnenú bdelosť a prítomnosť v pohybe, prirodzene sa rozvíja harmónia a radosť.

Choreografia týchto tancov je založená na rytmoch a melódiách piesní mladých súčasných tibetských spevákov, je bohatá na obrazy zo života na „streche sveta“, práve tak ako aj samotné piesne. Ukazuje to vitalitu prastarej kultúry, ktorej motiváciou bolo po stáročia šťastie všetkých bytostí, v harmónii s prostredím, kde žijú.